Zranenie je len otázkou času bez ohľadu na to, či trénuješ s trénerom alebo bez trénera. Samozrejme, ak trénuješ zle, šanca, že sa zraníš je vyššia a tréner ti s tým vie pomôcť. Aspoň by mal.
Ale každý sa občas zraní. A možno to bude znieť zle, ale ľudia, ktorí trénujú, sa pravdepodobne zrania častejšie. Ale počkaj, je to trochu komplikovanejšie.
Ľudia, ktorí trénujú, majú vyššiu odolnosť voči zraneniam, dokážu sa z nich rýchlejšie zotaviť a pravdepodobne ich menej často nahlasujú.
Nielen každý tréning, ale každé opakovanie znamená o jednu príležitosť zraniť sa navyše. Koľko takých opakovaní urobíš ročne? Ja celkom dosť.
Povedzme, že priemerný človek má ročne milión príležitostí na zranenie a zraní sa raz ročne. To znamená, že jeho pomer uskutočnených zranení k príležitostiam na zranenie je 1:1 000 000.
Ak trénujem, budem mať omnoho viac týchto príležitostí, povedzme, 5 miliónov ročne, ale zraním sa trikrát z rok. Môj pomer uskutočnených zranení k príležitostiam na zranenie je 3:5 000 000, teda 1:1 666 666, z čoho vyplýva, že sa v skutočnosti zraním štatisticky menej často ako priemerný človek.
Navyše, vďaka tréningu budem mať lepšiu regeneráciu, lepšiu odolnosť voči bolesti a väčšina mojich zranení prejde bez väčšieho rozruchu.
Samozrejme, táto matematika je nezmysel, ale ilustruje to logiku, ktorú sa snažím vysvetliť.
Tréner môže znížiť riziko zranenia, ale nedokáže ho eliminovať
Tréner by mal tento pomer ešte zlepšiť. Ale nikdy nedokáže garantovať to, že sa človek na tréningu nezraní. Jeho úlohou je naučiť cvičenca cvičiť tak, aby mohol podávať čo najlepší výkon s optimálnou = bezpečnou technikou. Ale telo a svet okolo nás sú príliš komplikované na to, aby mohol sledovať všetko, čo sa deje, nedajbože predpovedať, čo sa stane.
Na zranenie stačí zlomok sekundy nepozornosti, nesprávna teplota tela či okolia, zlý deň, obyčajná hlúpa náhoda alebo ešte obyčajnejšia únava či opotrebovanie. Neexistuje sila, ktorá by dokázala kontrolovať všetky premenné.
To neznamená, že tréner ti nepomôže! Jediné, čo hovorím, je, že tréner nie je garanciou bezpečnosti. Mal by znížiť riziko, ale nedokáže to garantovať. A nie je správne ho viniť zo zranenia. Teda, za predpokladu, že robil všetko preto, aby tomu zabránil. Ako sme si ukázali vyššie, zranenie je otázkou štatistiky.
Každý dobrý tréner, ktorého poznám, je samouk, ktorý sa učil ako špongia od každého, kto vedel o niečo viac ako on. Všetko, vrátane všetkých možných chýb, si vyskúšal na sebe a má nielen vedomosti, ale aj schopnosti. A vyzerá ako grécky boh.
Zodpovednosť za tvoje zranenia je na tebe
Súčasťou procesu tréningu je naučiť sa vnímať svoje telo, vlastnú mieru vyčerpania, vedieť odhadnúť svoje schopnosti, atď.
Tréner má tiež nejaký odhad, má vlastné skúsenosti a skúsenosti iných ľudí. Ale rozdiely medzi ľuďmi sú také dramatické, že napriek týmto poznatkom nedokáže presne odhadnúť schopnosti konkrétnych ľudí – nehovoriac o odchýlkach v čase.
Preto je extrémne dôležitá komunikácia medzi cvičencom a trénerom. Každý dobrý tréner by toto mal chápať a mal by na to klásť dôraz. Ale nie všetci máme rovnako vyvinuté komunikačné schopnosti a medziľudská komunikácia nie je práve známa pre jednoduchosť a univerzálnosť…
Ale tu hovoríme o tvojej bezpečnosti. Povedať, že zodpovednosť za tvoju bezpečnosť na tréningu je na trénerovi, je ako vojsť na prechod pre chodcov na zelenú, keď vidíš, že sa po ceste rúti kamión. Áno, možno budeš v práve. Ale stojí to za to?
Tvoja bezpečnosť je tvoja zodpovednosť. Trénerovi platíš za to, aby ťa naučil, čo vie. Mal by aj on urobiť všetko preto, aby ťa ochránil? Mal by aj on preberať zodpovednosť za tvoju bezpečnosť? ÁNO! Ale keď sa zraníš ty, zranil si sa ty. Trénerovi to bude asi ľúto, ale ty máš zranenie.
Preto
- konzultuj s trénerom svoj aktuálny fyzický aj psychický stav
- dávaj mu priebežne feedback o tom, ako sa cítiš, či si trúfaš na vyšší výkon alebo potrebuješ ubrať
- okamžite mu oznám nielen bolesť, ale aj neprimeraný diskomfort, neznáme či zvláštne prejavy pohybového aparátu a podobne
- vždy je lepšie radšej ukončiť tréning predčasne, oddýchnuť si a znova makať
- pamätaj, že ani najlepší tréning od najlepšieho trénera nebude mať taký pozitívny účinok ako séria priemerne dobrých tréningov – preto vždy mysli z dlhodobého hľadiska – “live to fight another day”
- nenechaj trénera ani nikoho iného nútiť ťa robiť niečo, o čom si myslíš, že ťa ohrozuje!
…ale 🤣 vzhľadom na názov tohto blogu si nemôžem dovoliť dve poznámky na záver.
- Pre mňa je “zranenie” niečo, čo mi znemožní trénovať tak ako doteraz, resp. dosahovať progres. Medzi zranenia nepočítam drobné bolesti, zvláštnosti, “tweaks” a podobne. Nehovorím, že je v poriadku byť neustále dobitý, ale ak chceme podávať výkony, treba sa pripraviť na občasné výkyvy mimo komfortnú zónu.
- Nejaké zranenia sa skôr či neskôr stane každému takmer určite. Súčasťou tréningového procesu aj rozvoja tréningovej inteligencie je naučiť sa ako s nimi pracovať, rehabilitovať ich, rešpektovať svoje telo a schopnosti a poučiť sa.
Nikomu neprajem zranenia, ale som vďačný za tie svoje, lebo mi vtĺkli do hlavy mnohé koncepty a ponaučenia, ktoré by som inak asi nepochopil. Vďaka nim dokážem lepšie pracovať so svojim telom, odhadnúť, kedy treba ubrať a vyhnúť sa zraneniu, naučil som sa viac a lepšie oddychovať, ale aj kedy a hlavne dokedy môžem pritlačiť, aby som dosiahol čo najlepší pomer medzi ziskom a rizikom.
Leave a Reply